Odmenou kvalitnej práce je ihrisko plné detí
Autorizovaný architekt Studio 21 Juraj Jurík: Trendy na ihriskách sa menia. Do popredia sa dostáva prírodnejších charakter ihrísk. Zahusťujúca sa výstavba v mestách však má vplyv aj na dizajn herných areálov.
V rodinnom biznise máte na starosti navrhovanie ihrísk a celkovo verejných priestorov. Detským ihriskám sa venujete už dve desaťročia. Spomínate si ešte na to prvé, ktoré ste navrhovali?
…ako by to bolo včera 12. Prvé ihrisko, ktoré som v našej rodinnej firme projektoval, bolo popri práci na diplomovke. Rodičom vtedy dohodnutý projektant odstúpil od práce a bolo potrebné dodržať termín pre klienta. Keďže som bol v tom čase ešte študent, tak sa odborným garantom projektu stal náš rodinný priateľ – významný slovenský architekt, ktorý zastrešil formálnu stránku projektu. Bolo to naše druhé zrealizované detské ihrisko. V tých časoch sa naša spoločnosť zameriavala na iný typ stavebného biznisu, ktorý sa po kríze v rokoch 2008-2009 pretransformoval primárne na návrh a realizáciu verejných priestorov so zameraním na hru, šport a cykloriešenia.
Z tých stoviek ihrísk, ktoré prešli vašimi rukami, máte aj nejaké vám blízke?
Mnohé zo zrealizovaných návrhov považujem za unikátne a kvalitné riešenia – ako po stránke technickej, tak aj funkčnej. Teší ma, keď sa nám podarí vymyslieť a dostať do života ihrisko, ktoré je nielen dizajnovo netradičné, ale najmä sa tam návštevník cíti dobre a bezpečne, a vie v našom priestore tráviť dlhý čas a opakovane sa do tohto priestoru rád vracia. Ako rodič 1,5 ročnej dcérky si overujem v praxi, ako ihriská (a nie len tie „naše“) fungujú a čo by tam mohlo byť lepšie, prípadne, čo na ihrisku chýba. Spomeniem aspoň zopár, ktoré sú niečím výnimočné. Či už je to naše prvé ihrisko na streche OC Centrál v Bratislave, komplexný herný areál v obci Kostolište, dlhé roky dobre slúžiace herné zóny v obytnom komplexe Arboria v Trnave, farebne zladené námestie pri Maline v Malackách, ale aj menšie ihriská, ako Gajary, Jakubov, Veľké Leváre, Šenkvice, unikátny park „Strand“ v Lučenci…
Čo vás na navrhovaní ihrísk najviac láka a baví?
Návrh kvalitného verejného priestoru pre hru a trávenie dennej rekreácie je dlhý proces. Vyžaduje si veľa rokov štúdia, samoštúdia, praxe, veľa času stráveného študovaním podkladov, komunikácie s investorom, vymýšľania riešení, overovania v teréne a prerábania, kým je návrh všeobecne prijatý a optimalizovaný pre daný priestor a účel. Potom prichádzajú na rad ďalšie kroky – zháňanie finančných zdrojov, výber zhotoviteľa, odsledovanie realizácie v navrhnutej kvalite a prekonania rôznych ďalších prekážok – niekedy počasie, tlak investora na dokončenie diela do konca roka, kedy každým dňom zvykne byť menej vhodné počasie, a narastajúca únava všetkých zúčastnených, najmä výkonnej zložky na stavbe. A vedia to byť aj obyvatelia, ktorí prejavujú nespokojnosť, no keď je všetko hotové, tak si pochvaľujú. Ale, keď sa všetky tieto kroky podaria a prizve nás investor na slávnostné otvorenie, tak ma teší vidieť radosť detí, ktoré vybehnú na ihrisko a objavujú nové zážitky. To je pre mňa asi najväčšia odmena za našu prácu. A na našich ihriskách už za tie roky vyrástlo niekoľko generácií detí.
Takže aj vaše prvé ihrisko ešte slúži?
Samozrejme, slúži dobre a kvalitne dodnes, ako aj mnohé ďalšie. Je to vďaka kvalitnému produktu zameranému na bezpečnosť a trvácnosť, a tiež vďaka pravidelnej kontrole a údržbe. Hlavným partnerom, ktorý nás „zasvätil“ do sveta hry, je švédsky výrobca HAGS, ktorý nám od začiatku vzájomnej spolupráce vštepoval dôležitosť inklúzie. Dnes je toto slovo často spomínané v téme ihrísk a slovenská spoločnosť ho práve objavuje. Naše ihriská však boli od počiatku zamerané na inklúziu a verím, že generácie detí, ktoré mali to šťastie vyrastať na škandinávskych ihriskách, si do života nevedome odniesli niečo pozitívne z pocitu zažitého v našich herných areáloch.
Je teda škandinávsky prístup zaujímavý a aplikovateľný aj na naše pomery?
Určite, my sa ním inšpirujeme už od čias prvej spolupráce so škandinávskymi partnermi. Pozeráme sa na verejný priestor z pohľadu inklúzie, funkčnosti, radi používame čistý škandinávsky dizajn a inšpirujeme sa v západoeurópskych dobrých riešeniach. V tom je náš prístup unikátny. Do krajín ako Švédsko, Dánsko sa vraciame pravidelne každý rok a prinášame do našich projektov nové trendy a materiály. Čerstvou novinkou z konca roka 2024 je hybridný trávnik ako dopadový povrch detského ihriska, ktorý má ambíciu pôsobiť prírodným dojmom a pritom spĺňať prísne bezpečnostné kritéria a byť trvanlivým riešením.
Máte aj, takpovediac, profesionálnu deformáciu, že počas ciest navštevujete ihriská?
Osobne som pocestoval kus sveta a všade, kam som prišiel, ma moja profesionálna deformácia zaviedla aj na detské ihrisko. Či už to bola Indonézia, stredná Amerika, africký kontinent či Ázia – všade som si všímal, ako sa deti hrajú. Z osobnej skúsenosti by som povedal, že v „menej rozvinutých“ častiach sveta sa deti hrajú podobne ako my v 80-tych rokoch – spolu a na hru využívajú akékoľvek dostupné prostriedky. Vo „vyspelejších“ častiach sveta je vidieť moderné ihriská s rôznou mierou návštevnosti. Napríklad v teplých krajoch Európy, ako Španielsko či Taliansko, je bežné vidieť rodiny s deťmi hrať sa vonku až po západe slnka, kedy je už teplota príjemná.
Vrátim sa k tvorbe ihrísk, je to hotová alchýmia. Je dosť osvietených developerov či investorov, čo si to uvedomujú a držia sa návrhu odborníkov?
Áno, je to celá veda, ktorú si mnohí vôbec neuvedomujú. Myslím, že najbližšie, kto vie kvalitný návrh oceniť, je architekt osvieteného developera, prípadne predajný tím zložený zo žien-matiek, ktoré majú praktické skúsenosti z návštevy ihrísk a už zažili naše riešenia a vedia oceniť kvalitu. Pri samosprávach je to, žiaľ, stále otázka čakania na vhodnú výzvu z externých zdrojov a potom krátky čas na spracovanie návrhu. Máloktoré, česť výnimkám, sa pripravujú v predstihu a chcú mať návrh vyriešený kvalitne bez časového stresu. Ale objektívne, je to lepšie, ako pred 20 rokmi, kedy sa primárne riešili projekty odkanalizovania obcí a výstavba chodníkov. Ihriská boli vtedy na chvoste záujmu. Dnes je záujem o riešenie verejných priestorov výrazne väčší a vznikajú kvalitnejšie riešenia všeobecne – či už rozsiahlejším budovaním cyklotrás a infraštruktúry, rôzne druhy vodozádržných opatrení, zazelenanie miest a podobne. Architekti sa stále viac inšpirujú kvalitnými riešeniami z okolitých krajín a prinášajú odskúšané vedomosti aj do našich končín. My sa, ako som spomínal, vyše 20 rokov inšpirujeme a vzdelávame v škandinávskom priestore od našich partnerov.
Ihriská sa tak zjavne menia aj dizajnovo, funkčne či bezpečnosťou.
Keď sme navrhovali naše prvé ihrisko, na Slovensku ešte neplatila bezpečnostná norma EN 1176. My sme však už vtedy projektovali v zmysle týchto bezpečnostných požiadaviek. Norma sa postupne mení a vyvíja, ale sú to len drobné zmeny, ktoré udržujú bezpečnostný trend. Tak isto malé deti sú stále rovnaké – chcú objavovať svet, spoznávať farby, materiály… Deti sú neopatrné, a preto je úlohou dospelých ľudí realizovať ihriská primerane bezpečné, aby zažívali vzrušenie z „nebezpečenstva“, ale zároveň, aby si nemohli vážne či smrteľne ublížiť. To, čo sa od našich detských čias zmenilo, je prístup k tráveniu času detí školského veku. My sme oveľa viac času trávili vonku väčšinou skupinovou hrou. Dnes je stále ťažšie dostať deti von od počítačov, mobilov či tabletov. Preto vznikajú stále dizajnovo prepracovanejšie herné prvky, ktoré sa svojou atraktivitou snažia prilákať deti von. Tiež sa citeľne menia prírodné podmienky. Zimy sú kratšie a miernejšie a letá horúcejšie a suchšie. Sezóna na hru vonku sa predlžuje a v najteplejších letných mesiacoch sa niekedy stáva hra až nemožnou. Najmä v časoch okolo obeda. Preto pozorujem, že v posledných 2-3 rokoch stúpajú požiadavky na tienenie ihrísk. Tiež po roku 2015 sa zmenil prístup k tvorbe areálu pre hru a šport. Do tejto doby sa ihriská a športové prvky typu workout navrhovali pod normou na detské ihriská. Po tomto čase vznikla samostatná norma na športoviská, ktorá v mnohom kopíruje EN 1176, ale zároveň odporúča ihriská a športoviská oddeľovať vhodným spôsobom. Predsa len, tieto priestory sú cielené na inú vekovú a hmotnostnú skupinu s inými skúsenosťami v požiadavkách bezpečného používania.
Mnohé z ihrísk Studio 21 sú tematické a edukatívne. Čo všetko na nich môžu deti robiť popri klasických hrách?
Veľmi pekné sú ihriská s nejakou témou a marketingovo sa dajú dobre „predať“. Príkladom môžu byť ihriská cezhraničnej spolupráce na juhu Slovenska – napríklad v meste Šaľa či Kolárovo, ktoré v imitácii historickej pamiatky z partnerského mesta z Maďarska prinášajú históriu cez hru do našich končín. Z môjho pohľadu sú ale dobré aj univerzálnejšie herné areály, ktoré nediktujú formu hry a deti si cez svoju fantáziu prežívajú na našich ihriskách vlastné príbehy. Preto je veľmi prínosné, keď vznikajú v centrálnych areáloch komplexné ihriská, kde si príde každý na svoje. To znamená, že sú dobre dostupné verejnou, cyklo- aj individuálnou dopravou – ideálne, ak sú v pešej dostupnosti a v blízkosti školy, škôlky, miesta s väčšou pravidelnou koncentráciou cieľovej skupiny. Opäť spomeniem Malacky a ihrisko pri športovej hale Malina. Areály zamerané na všetky vekové skupiny s prvkami inklúzie – priestor, po ktorom sa vie bez kolízie pohybovať napríklad mamička s kočíkom alebo invalidný vozík, osoba so zrakovým postihnutím, priestor, ktorý poskytuje oddych aj pre rodičov a verejné toalety, pitnú vodu, bezpečný priestor bez rizika vybehnutia na cestu. Skrátka priestor, kam sa návštevníci radi a často vracajú. Takýchto priestorov má každé mesto či obec určite zopár, ak nie aj plno, ale častokrát je ich potenciál nevyužitý. V Bratislave by som mohol spomenúť sad Janka Kráľa, priestor okolo Kuchajdy či Štrkovca a mnohé podobné priestory v ďalších slovenských mestách a obciach.
Studio 21 pôsobí už aj v Českej republike. Badáte rozdiel v záujme o tvorbu a zostavu ihrísk v porovnaní so Slovenskom?
V minulom roku som mal to šťastie byť partnerom projektu novovznikajúcej materskej školy, kde bolo mojou úlohou zastrešiť projekčne časť s detským ihriskom v priľahlej záhrade. Rozdiel bolo vidieť v prístupe zástupcu investora. Boli to pracovníci samosprávy, ktorý sa aktívne zúčastnili pracovných prezentácií a mali požiadavky na unikátnosť projektu, čo aj moju prácu posúvalo vpred. Tiež som zistil, že trendom v ČR je používanie agátového dreva na detských ihriskách a severskú borovicu nepoznajú, minimálne v danej samospráve. Preto pristupovali k návrhu prvkov HAGS s nedôverou. Mali skúsenosti s ihriskom zo smrekového dreva, ktoré dlho v exteriéri nevydržalo. Pritom severská borovica kombinuje výhody tvrdej dreviny a živičnatosť rýchlo rastúcich drevín. Samotné funkčné rozvrhnutie návrhu bolo prijaté s radosťou, ale do riešenia vstupovalo viacero zainteresovaných so svojimi požiadavkami, a tak sa koncept menil a vyvíjal. A bol by sa snáď vyvíjal dodnes, keby nezasiahol hlavný architekt projektu. Z tejto skúsenosti som prišiel k záveru, že v Česku sa investor viac zaujíma o celkové riešenie. Verím, že aj vo fáze výberu zhotoviteľa sa to pozitívne odrazí na dodržaní projektovej dokumentácie a realizácie kvality.
Ak sa pozeráte smerom do budúcnosti, kam sa ešte budú trendy ihrísk uberať?
Fantázii sa medze nekladú. Podieľame sa na tvorbe nových moderných herných areálov a ihriská prechádzajú rôznymi trendami. V súčasnosti pozorujem úbytok pestrofarebných ihrísk a silnejší vplyv architektov na hranie sa s farbami herných komponentov, aby bol výsledok kompatibilnejší s prostredím. Do popredia sa dostáva prírodnejších charakter ihrísk. Zahusťujúca sa výstavba v mestách má vplyv aj na dizajn herných areálov – miesta je menej, ihriská rastú do výšky, prípadne vznikajú v miestach, kde by pred pár rokmi nikoho nenapadlo herné prvky aplikovať – príkladom môže byť tvorba malých herných priestorov ako súčasť námestí. Veľmi pekným príkladom je staršie maličké ihrisko z kvalitných nerezových hudobných komponentov na Hurbanovom námestí v Bratislave na hornom konci pešej zóny Obchodnej ulice. To bude, myslím, trendom blízkej budúcnosti – využívanie rôznych menších plôch pre krátke zastavenie sa na hru počas potulkami mestom za komplexnejšími hernými centrálnymi areálmi. Prajem si, aby sa spoločnosť uberala smerom ku kvalite a udržateľnosti pred nerozvážnym míňaním spoločných zdrojov na nekvalitné krátkodobé a nefunkčné riešenia. Jedine tak máme možnosť priblížiť sa kvalite škandinávskeho spôsobu života. A neplatí to len pre ihriská, ale aj pre školstvo, zdravotníctvo, silové zložky a prístup samospráv. Keby jednotlivci zastupujúci spoločnosť mali morálku a odbornosť na správnom mieste, tak sa vieme ako spoločnosť posunúť ku vyššiemu štandardu a udržateľnej budúcnosti. Príroda nám už dlhšie ukazuje varovne dvihnutý prst. A je na každom z nás, či tento ukazovák zoberieme vážne a niečo s tým spoločne začneme robiť, alebo budeme pasívne čakať na dvihnutý prostredník…potom už bude naozaj neskoro.