Ekologická doprava sa bez integrovaného prístupu nezaobíde

Hoci sa slovenská vláda snaží už dlhodobo presadzovať ekologickejšie formy mobility, a to vrátane finančnej podpory pre zvýhodnenie elektromobility, udržateľné bývanie musí ísť podľa odborníkov ruka v ruke s tzv. integrovaným prístupom v doprave. „Samotná elektromobilita z hľadiska dopravnej situácie v mestách nie je riešením. Pokiaľ by ste vymenili všetky autá za elektromobily, tak budete mať síce mesto bez emisií, ale rovnaké dopravné zápchy ako dnes,“ upozorňuje Miloslav Jurík zo spoločnosti Studio 21, ktorá sa zaoberá stavebnou, projekčnou a konzultačnou činnosťou a smart riešeniami v mestách. Ako dodáva, základom by tak mal byť dobre nastavený systém integrovanej dopravy.

Prepojenie dopravy

Ten umožňuje, že presun z jednej formy dopravy na druhú je čo najjednoduchší a pohyb po meste rýchly. „Prioritou takéhoto systému sú však chodci. Základom by tak mala byť maximálna bezbariérovosť, bezpečnosť verejného priestoru a aj jeho kvalita, aby bol pohyb po meste príjemným zážitkom,“ hovorí odborník. Na stredne dlhé vzdialenosti, do 15 minút, je alternatívou bicykel – čo si vyžaduje bezpečnú sieť cyklotrás, ale aj súvisiacu infraštruktúru. „Kvalitné, funkčné a bezpečné cyklostojany, cykloboxy, a to aj s možnosťou nabíjania elektrobicyklov, zariadenia pre jednoduchý servis bicyklov, možnosti zdieľaných bicyklov a pod.,“ vysvetľuje. Na dlhšie vzdialenosti by mala primárne slúžiť bezpečná, spoľahlivá a rýchla verejná doprava. Systém dopĺňa možnosť zdieľaných automobilov, či sieť taxi služieb. „V ideálnom prípade mestský človek nepotrebuje vlastniť auto,“ podotýka. Maximálna prepojenosť jednotlivých foriem dopravy si tak vyžaduje aj vytvorenie siete „Park and Ride“ záchytných parkovísk na okraji mesta pre ľudí dochádzajúcich do mesta z jeho okolia, aby vedeli presadnúť z auta na verejnú dopravu. V meste následne prepojenie zastávok verejnej dopravy s parkoviskami pre bicykle a stanicami zdieľaných bicyklov.

Príklady v zahraničí

Funkčnosť takéhoto systému dnes dokazujú príklady zo zahraničia. Napríklad železničná stanica vo švédskom Malmö umožňuje aj vďaka systému Bike and Ride (umiestnenom pod zemou v blízkosti nástupíšť) prísť bicyklom na stanicu a ďalej pokračovať verejnou osobnou dopravou. Najväčšie parkovisko pre bicykle na svete s kapacitou 12 500 parkovacích miest je pod železničnou stanicou v holandskom Utrechte. Na kvalitatívne vysokej úrovni však už majú integrovanú dopravu popri škandinávskych krajinách a Holandsku aj v ďalších krajinách. Veľké pokroky robia francúzske či nemecké mestá. „Blízka Viedeň je roky hodnotená ako mesto s najvyššou kvalitou života aj vďaka kvalitnej verejnej doprave a prioritizácii chodcov a cyklistov,“ podotýka Miloslav Jurík.

Pokiaľ ide o Slovensko, výrazné pokroky vidí odborník v Trnave, v Bratislave, Košiciach, Žiline, ale aj ďalších stredne veľkých a menších mestách,“ hovorí. No hoci pribúda miest, ktoré zlepšujú podmienky pre cyklodopravu a verejnú dopravu, ako upozorňuje, nevyhnutnou súčasťou je budovanie aj  cykloinfraštruktúry. „Pri výstavbe cyklostojanov je pritom dôležité zohľadniť celkový koncept budovania siete cyklotrás a ich prepojenie na verejnú dopravu,“ upozorňuje Miloslav Jurík.