Vodu treba udržať, kanalizácia nie je hlavné riešenie

Terajšie záplavy potrápili a niekde stále trápia viaceré mestá a obce, znehodnotili ornicu, poškodili nehnuteľnosti aj verejné priestory a na zaplavených vozovkách a podjazdoch uviazli desiatky vozidiel. Hoci hlavná debata sa vedie o tom, prečo kanalizácie nestíhajú absorbovať takúto živelnú vodu, odborníci poukazujú na fakt, že spoliehať sa na kanalizáciu by nemalo byť hlavné a už vôbec nie najsprávnejšie riešenie. „Udržanie vody v krajine je dôležité nielen pre sídliská, ale pre celé urbanizované prostredia. Stále je tu nízke povedomie o udržaní vody v mieste, kde padne z oblohy. Aj dnes sa budujú dažďové kanalizácie, ktoré vysušujú veľké časti miest,“ hovorí autorizovaný architekt Juraj Jurík zo spoločnosť Studio 21. Spoločnosť sa zaoberá stavebnou, projekčnou a konzultačnou činnosťou, a to najmä v oblasti detských ihrísk, exteriérových športových prvkov, cyklostojanov, ako aj smart riešeniami v mestách.

Ako usmerniť a zadržať vodu

Voda počas prívalových dažďov ničí územie, no bez úžitku odteká preč. Pritom vodozádržné opatrenia ju dokážu nielen spomaliť, ale aj zachytiť, napríklad zo striech, ktoré predstavujú veľké plochy, a následne ju udržať v zemi. Či už formou vsakovania, alebo v podzemných nádržiach. Mestá a obce by práve vodozádržným opatreniam mali venovať zvýšenú pozornosť a investovať do ich budovania.

„Pri návrhu vodozádržných opatrení je potrebné brať do úvahy všetky technické aspekty – pozitívne aj negatívne. Dať si pozor na umiestnenie objektu pre zadržanie vody, aby nespôsobil neskôr problémy stavbám, ale zároveň je potrebné vodu udržať v mestách, obciach, sídliskách a podobne,“ vysvetľuje architekt Juraj Jurík. Dôležité je to napríklad pre zlepšovanie mikroklimatických pomerov. „Voda, ktorú vedia lokálne využiť stromy a zelené plochy najmä v letných mesiacoch pre svoj rast, následne odparom zo zelených častí rastlín významne ochladzuje mikropriestory. Tým, že sa zásobuje zeleň vodou, dochádza k porastu pôdy a zabraňuje sa erózii vplyvom prívalových dažďov, ale aj veternej erózii. To má zase za následok menej prašné prostredie s lepšou kvalitou vzduchu,“ vysvetľuje odborník.

Lokálne navrhnuté vsakovacie objekty a plochy spomaľujú odtok vody von z mesta a práve v čase prívalových dažďov môžu zabrániť, resp. zmierniť následky povodní. „Voda neodteká rýchlo do potokov, ktoré sa naplnia a prívalovou vlnou ničia majetky, cesty, mosty, hrádze, blízke budovy. Povrchové vsakovacie objekty formou dažďových záhrad majú pozitívny vplyv na biodiverzitu. Rastie tu veľa  rôznych druhov mokradných rastlín, čo láka napríklad opelivý hmyz, ktorý zase ďalej pomáha prírode v okolí pre zachovanie zdravia a rozmnožovanie,“ dodáva Juraj Jurík. Navyše sa dajú takéto plochy pre zachytávanie a udržanie vody v krajine architektonicky pekne stvárniť. „Plnia okrasnú, rekreačnú a funkčnú časť územia s pozitívnym dopadom na pohodu a psychiku obyvateľstva,“ prízvukuje.

Na projekty treba osvietených

Základným parametrom je vzdelanosť a osvietenosť investora a projektanta. „Mesto by malo poznať problémy v území, ktoré chce riešiť. Následne spraviť prieskumy, analýzy a návrh opatrení pre zmiernenie, alebo vyriešenia daného problému. Tie problémy môžu mať rôzny charakter,“ podotýka Juraj Jurík. Ide napríklad o eróziu svahov, splavovanie zeminy z priľahlých polí na cesty a verejné plochy, vytápanie pivníc, alebo naopak veľmi suché plochy trávnikov a prehrievajúce sa územia veľkých spevnených plôch ako parkoviská, školské dvory, športové plochy. „Niekedy sú dedičstvá minulosti dosť paradoxné –napríklad areál materskej školy má minimum veľkej zelene a veľké asfaltové plochy. Budova školy je odvodnená do dažďovej kanalizácie a takéto areály sa v lete značne prehrievajú a trpia nedostatkom vody. Pritom by stačilo dažďovú vodu zo striech zviesť do lokálnej vsakovacej nádrže so zaradením retenčnej nádrže do systému, navrhnúť vhodnú výsadbu a v suchých mesiacoch využiť naakumulovanú vodu z nádrže pre zálievku,“ vysvetľuje.

Priepustné povrchy na ihriskách

Ďalšou z možností, ako udržať vodu v krajine, je vymeniť nepriepustné povrchy za priepustné. „V  bežnom vnútrobloku sídliska sú tisíce metrov štvorcových spevnených povrchov – chodníky, cyklotrasy, asfaltové plochy pre hru, školské dvory s vyasfaltovaným dopravným ihriskom a podobne. Dnes sa však už dajú budovať napríklad detské ihriská a rekreačné športoviská s povrchmi, ktoré majú aj vodozádržnú funkciu,“ vysvetľuje architekt Studio 21. Napríklad detské ihrisko s plochou 10x10m s dopadovým povrchom, povedzme, z plaveného štrku vo vrstve 300-400mm vytvára veľký vsakovací objekt.

Vždy záleží od daného miesta, možnosti vsakovania, rozpočtu a podobne. „Napríklad detské či športové ihriská môžu mať gumený drenážny povrch tvorený podkladovou SBR gumou, čo je opätovne využitá druhotná surovina, takže je to aj ekologický povrch. Vrchnú vrstvu tvorí UV stabilný EPDM granulát, z ktorého sa dajú navrhnúť rôzne farebné grafické a 3D obrazce,“ hovorí Juraj Jurík. Povrch ihriska tak nemá len bezpečnostnú a drenážnu funkciu, ale aj herno-estetickú. „Pre chodníky a cyklotrasy môže ísť o podobný povrch, avšak z menších hrúbok a s väčšou tuhosťou,“ dodáva odborník. V zime je takýto povrch protišmykový, netvorí sa na ňom ľad, pretože voda okamžite presiakne do podložia.

Výrobkov na trhu je veľa. „Dôležité je mať vzdelaného projektanta, ktorý vie vyriešiť problém správnym návrhom a následne kvalitnú stavebnú firmu/dodávateľa, ktorí majú skúsenosti s takýmto typom realizácie a neučia sa na úkor investora,“ dodáva architekt Studio 21.

Obrovské úspory

Budovanie vodozádržných opatrení pritom nemusí byť finančne náročné. Využiť sa dajú aj eurofondy, kde spolufinancovanie z mestských rozpočtov predstavuje zväčša len 5 %. „Mnohé sídliská potrebujú akútnu obnovu. Je bežné vidieť pôvodné asfaltové chodníky a plochy, staré preliezačky bez dopadových povrchov, pôvodne nekoncepčne vysadenú zeleň – nielen druhovo, ale aj pozične,“ konštatuje Juraj Jurík. Bežným javom mnohých sídlisk tiež je, že výsadba stromov je v tesnej blízkosti bytoviek a stromy tak zatieňujú byty po štvrté podlažie, pričom za touto bariérou je často veľká plocha vysušeného trávnika bez biodiverzity.

„Pretvorením prostredia, kde žije veľké množstvo obyvateľov, formou vodozádržných opatrení sa docieli lepšia mikroklíma, zdravšie a krajšie prostredia, lepšia psychická pohoda a možnosti pre príjemné trávenie času, pre šport a motivácia k tráveniu času vonku. A takéto benefity sú na nezaplatenie,“ dodáva architekt Studio 21 Juraj Jurík.