Mestá a obce by mali investovať do vodozádržných opatrení
Zmena klímy bude spôsobovať čoraz častejšie a intenzívnejšie prívalové dažde. Tie však prinášajú nielen záplavy a vytápanie príbytkov, no odnášajú aj ornicu.
Zmena klímy prináša nielen extrémne teplotné výkyvy, ale aj prívalové dažde, ktoré v priebehu niekoľkých minút dokážu vytopiť príbytky, pivnice či záhrady, pretože kanalizácia jednak nestíha pobrať všetku vodu, najmä z nepriepustných plôch, no často ju upchá aj splavená ornica. Ako preto upozorňujú odborníci, mestá a obce by mali čo najskôr investovať do vodozádržných opatrení, ktoré plnia niekoľko funkcií a sú pritom nákladovo efektívne.
Funkcie vodozádržných systémov
„Hoci sú vodozádržné opatrenia zamerané primárne na reguláciu vodného cyklu, sú kľúčovým príspevkom k ekologickej infraštruktúre mesta. Majú multifunkčný charakter,“ vysvetľuje Vladimír Jurík, konateľ spoločnosti Studio 21. Spoločnosť sa zaoberá stavebnou, projekčnou a konzultačnou činnosťou v oblasti tvorby verejných priestorov, detských ihrísk, športových hracích prvkov, cyklostojanov, ako aj smart riešeniami v mestách. Ako podotýka, mestá a obce sa v rámci vodoochranných opatrení často sústreďujú len na protipovodňové opatrenia, ktoré si predstavujú skôr tak, že rieku uväznia v navýšenom koryte, čím sa však zamedzí aj prístup obyvateľstvu k tomuto mestotvornému prvku. „Účelom vodozádržných opatrení je jednak spomaliť prívalovú vodu v čase nárazových dažďov, zachytiť ju, najmä zo striech, ktoré predstavujú veľké plochy, a následne ju udržať v zemi. Či už formou vsakovania, alebo v podzemných nádržiach,“ podotýka. Takto môžeme dotovať spodné vody namiesto toho, aby sme vodu pustili do kanalizácie. „Voda z nádrží sa dá použiť na polievanie mestskej zelene. Vodozádržné a vodoochranné opatrenia sa podieľajú na zvýšení čistoty vody, ovzdušia, ochladzujú mestské prostredie, zmierňujú mestskú mikroklímu, zvyšujú schopnosť vegetácie pohlcovať uhlík. V prímestských oblastiach a v otvorenej krajine vplývajú na farmárstvo, na lesné hospodárstvo, prímestskú rekreáciu. V meste zas dokážu zmeniť aj prostredie vnútroblokov sídlisk,“ vysvetľuje benefity Vladimír Jurík.
Efektívne riešenia
Lokálne projekty sú pritom podľa odborníka administratívne, realizačne aj časovo nenáročné. „Zmena pevného povrchu za priepustný, ktorým nahradíme asfalt alebo betón, nie je technicky náročná. Podobne ani podzemné vsakovacie jamy, prípadne podzemné nádrže na zadržanie prívalového dažďa a odvedenie vody zo strechy. V závislosti od veľkosti územia trvá projekt rádovo v týždňoch až mesiacoch,“ podotýka. Vodozádržné opatrenia sa dajú aj esteticky zakomponovať do mestskej krajiny. „Dažďová záhrada, zelené strechy či fasády sú vítaným estetickým prvkom. Povrchy detských či športových ihrísk rovnako môžu byť z priepustného vysokokvalitné bezpečného povrchu tlmiaceho prípadný pád,“ vysvetľuje. Okolie sa dá esteticky doplniť mestským mobiliárom podporujúci komunitný život. „Samozrejme, takéto projekty vyžadujú skúsenosť architekta. Nie je možné ich robiť ako typové, no prinášajú pre danú lokalitu pečať individuality,“ vysvetľuje. Estetické, ekologické a bezpečné prostredie zároveň vychováva a náklady sa podľa neho dokážu vrátiť zhodnotením danej lokality. „Pri dobre fungujúcom meste občania nemusia cez víkend „utiecť“ na chatu – majú dosť možností na športovanie a relax v najbližšom okolí. Vytvorenie bezpečných cyklotrás s potrebnou infraštruktúrou rovnako podporuje prepojenie mesta s ďalšími atraktívnymi miestami. Aj mestskou promenádou sa zvyšuje hodnota lokality. Je tam život, preto sa tam stavajú reštaurácie, kaviarne, hotely, pribúdajú služby. Hodnota nehnuteľností rastie, zvyšujú sa príjmy mesta,“ konštatuje odborník.
Ako však upozorňuje, z hľadiska krajiny je dôležité, aby sa všetky opatrenia v rámci stratégie adaptácie na zmenu klímy pripravovali a realizovali ako systémová zmena integrovaných územných stratégií v krajoch a boli súčasťou projektov nielen v prípade výstavby nových budov, verejných priestorov a infraštruktúry, ale aj v prípade rekonštrukcií. „Iba vtedy budú mať význam,“ podotýka. Slovensko má vypracovanú stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Je to základný materiál, z ktorého vychádzajú kraje a mestá pri vypracúvaní svojich regionálnych a lokálnych stratégií. „Budúce programové obdobie bude v znamení realizácie inovácií a zelených opatrení. Znamená to, že mestá a obce dostanú výraznú finančnú injekciu. Musia ju využiť účelne,“ dodáva Vladimír Jurík.
